PWD – návrh smernice EÚ o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

Digitálne platformy (jazda na zavolanie, donášky jedla, a pod.) sa stali obľúbenou súčasťou každodenného života väčšiny ľudí. Digitalizácia v tejto oblasti (hovorovo aj „gig economy“) takisto mení svet práce – zlepšuje produktivitu, zvyšuje flexibilitu, ale zároveň prináša určité riziká, pokiaľ ide o zamestnanosť a pracovné podmienky. Digitálne platformy častokrát zavádzajú nové spôsoby organizácie práce (vrátane tzv. „algoritmického riadenia“) alebo vzájomných zmluvných vzťahov (klient vs. pracovník vs. platforma), pričom sa na jednotlivých pracovníkov vzťahuje rôzna miera kontroly (riadenia) zo strany týchto platforiem. Nevyhnutne teda Mal(nielen na Slovensku) vzniká právna diskusia o pracovnoprávnom/obchodnoprávnom statuse týchto pracovníkov (a s tým súvisiacimi otázkami), resp. klasifikácie výkonu takýchto aktivít v režime „závislej práce“.

Aj uvedeného sa dotýka navrhovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy („Smernica“)[1]. Ide zatiaľ iba o návrh znenia, ktorý medzičasom prešiel prvým čítaním v Európskom parlamente a očakáva sa, že čoskoro prejde aj prvým čítaním Rady.

Účelom tohto príspevku nie je poskytnúť čitateľovi úplný prehľad noviniek a povinností týkajúcich sa digitálnych pracovných platforiem (ktorých je mnoho). Nižšie poskytneme iba základný prehľad v tabuľke. Radi by sme ale upozornili na problematiku klasifikácie (právneho) postavenia osôb pracujúcich pre platformy. Zjednodušene povedané – kedy budú tieto osoby považované za zamestnancov a kedy nie?

TERMINOLÓGIA:

Smernica definuje viaceré nové pojmy, pričom je potrebné ozrejmiť aspoň základné (terminológia je mierne „kostrbatá“).

Digitálna pracovná platforma (Digital Labour Platform) predstavuje každý subjekt poskytujúci službu, ktorá spĺňa všetky nasledujúce požiadavky:

  1. poskytuje sa aspoň čiastočne na diaľku elektronickými prostriedkami, napr. cez webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu;
  2. poskytuje sa na žiadosť príjemcu služby;
  3. ako nevyhnutný a podstatný prvok zahŕňa organizáciu práce vykonávanej jednotlivcami za platbu (tzn. nezahŕňa napr. rôzne platformy inzerujúce ponuky alebo žiadosti o služby – napr. pracovné portály, ponuky opotrebovaných produktov, a pod.) bez ohľadu na to, či sa táto práca vykonáva online alebo na určitom mieste;
  4. zahŕňa používanie automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov.

Definícia nezahŕňa poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívať alebo spoločne využívať aktíva alebo umožňovať jednotlivcom, ktorí nie sú profesionálnymi predajcami, ďalej predávať tovar.

Práca pre platformy (Platform Work) je akákoľvek práca organizovaná prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy a vykonávaná v EÚ jednotlivcom na základe zmluvného vzťahu medzi digitálnou pracovnou platformou alebo sprostredkovateľom a jednotlivcom bez ohľadu na to, či existuje zmluvný vzťah medzi jednotlivcom alebo sprostredkovateľom a príjemcom služby. Ide teda o širokú škálu činností – práca sa môže uskutočňovať výlučne v online priestore (typicky tzv. „crowdwork“ platformy poskytujúce prístup k veľkej a flexibilnej pracovnej sile na účely dokončenia menších úloh – napr. označovanie/„tagging“) alebo hybridným spôsobom spájajúcim online prácu s činnosťou na fyzickom mieste (hovorovo „phygital work“ – typicky donáška jedla).

 Osoba pracujúca pre platformy (Person Performing Platform Work – PPPW) je každý jednotlivec pracujúci pre platformy bez ohľadu na povahu zmluvného vzťahu alebo jeho určenie zúčastnenými stranami. Je to teda definične široký pojem zahŕňajúci všetkých – ako „klasických“ zamestnancov, „dohodárov“, a pod., tak aj živnostníkov.

 Pracovník platformy (Platform Worker – PW) je každá osoba pracujúca pre platformy, ktorá má pracovnú zmluvu alebo sa považuje za osobu v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. Vidíme teda, že termín zahŕňa už iba úzku skupinu osôb – „klasických“ zamestnancov (pri „dohodároch“ je to nateraz mierne nejasné, bude potrebné počkať na transpozíciu smernice do Zákonníka práce) alebo „de facto“ zamestnancov (tzn. živnostníci reálne vykonávajúci závislú prácu).

ZÁKLADNÝ PREHĽAD PRÁV:

Toto binárne rozlíšenie (model) pracujúcich jednotlivcov je dôležité (okrem iného) z hľadiska práv, ktoré sú týmto osobám v zmysle Smernice priznané. Viď základný prehľad v tabuľke nižšie. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že:

  • pracovníkom platformy (PW) sú priznané všetky práva týkajúce sa transparentnosti a nápravy (transparency and remedy rights) podľa Smernice (plus samozrejme ostatné sociálne a iné práva v zmysle iných európskych smerníc vzťahujúcich sa na „pracovníkov“); zatiaľ čo
  • osobám pracujúcim pre platformy (PPPW) sú priznané len niektoré práva týkajúce sa transparentnosti a nápravy (transparency and remedy rights) podľa Smernice.
Kapitola III – Algoritmické riadenie Platformoví pracovníci (PW) Osoba pracujúca pre platformy (PPPW)
Článok 7: Obmedzenia týkajúce sa spracúvania osobných údajov prostredníctvom automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov Áno Áno
Článok 8: Posúdenie vplyvu na ochranu údajov Áno Áno
Článok 9: Transparentnosť automatizovaných monitorovacích alebo rozhodovacích systémov Áno Áno
Článok 10: Ľudský dohľad nad automatizovanými systémami Áno Áno
Článok 11: Preskúmanie človekom Áno Áno
Článok 12: Bezpečnosť a ochrana zdravia Áno Nie
Článok 13: Informovanie a konzultácie Áno Nie
Článok 14: Informovanie pracovníkov Áno Nie
Článok 15: Osobitné opatrenia týkajúce sa zástupcov osôb pracujúcich pre platformy iných ako zástupcovia pracovníkov platforiem Áno Áno

 

Kapitola V – Opravné prostriedky a vynútiteľnosť práva Platformoví pracovníci (PW) Osoba pracujúca pre platformy (PPPW)
Článok 18: Právny prostriedok nápravy Áno Áno
Článok 19: Postupy v mene alebo na podporu osôb pracujúcich pre platformy Áno Áno
Článok 20: Komunikačné kanály pre osoby pracujúce pre platformy Áno Áno
Článok 22: Ochrana pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami Áno Áno
Článok 23: Ochrana pred prepustením Áno Áno

 URČENIE POSTAVENIA A ZÁSADA „PREDNOSTI PODSTATY PRED FORMOU“:

Ako teda určiť, kedy je osoba pracovníkom platformy (PW) a kedy „iba“ osobou pracujúcou pre platformy (PPPW)? U tých osôb, ktoré majú s platformami uzatvorené pracovné zmluvy je to jasné. Problematická je formulácia (právna domnienka) „alebo sa považuje za osobu v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch...“.

Smernica v prvom rade jasne hovorí, že určenie existencie pracovnoprávneho vzťahu má byť založené na „prednosti podstaty pred formou“, tzn. malo by sa riadiť predovšetkým skutočnosťami týkajúcimi sa skutočného výkonu práce a odmeňovania, pričom by sa malo zohľadňovať aj používanie automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov pri práci pre platformy, a nie spôsob, akým je vzťah vymedzený v zmluve. Zjednodušene povedané – nie je rozhodné, „čo je na papieri“, ale čo platí v praxi (uvedené nie je nijako „kontroverzné“, platí aj v súčasnosti na Slovensku v zmysle konštantnej judikatúry).

 V pôvodnom návrhu Smernice od Európskej Komisie bola táto právna domnienka jasne a explicitne vymedzená tak, že vzťah sa považoval za pracovný vtedy, keď boli splnené aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

  • faktické stanovenie alebo určenie hornej hranice výšky odmeny;
  • požadovanie od osôb pracujúcich pre platformu dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa vzhľadu, správania voči príjemcom služby alebo výkonu práce;
  • dozor nad výkonom práce alebo overovanie kvality výsledkov práce, a to aj elektronickými prostriedkami (napr. algoritmus);
  • faktické obmedzovanie slobody, a to aj prostredníctvom sankcií, pokiaľ ide o organizáciu vlastnej práce, voľbu pracovného času alebo obdobia neprítomnosti, možnosť prijatia alebo odmietnutia úlohy alebo využitie subdodávateľov alebo náhradníkov;
  • faktické obmedzenie možnosti vybudovať si klientsku základňu alebo vykonávať prácu pre akúkoľvek tretiu stranu (napr. konkurenčnými doložkami).

Inými slovami, ak by platforma mala kontrolu nad, resp. určovala aspoň dve z uvedených kritérií, jednotlivec by bol automaticky (zo zákona) považovaný za pracovníka platformy (PW) a bola by to práve digitálna pracovná platforma, ktorá by na súde musela domnienku vyvrátiť (k tomu viď ďalej).

Ako tomu už ale samozrejme býva – európsky legislatívny proces je zdĺhavý a má svoje delikátne úskalia (vrátane možného lobbingu či prehnaného „ochranárskeho“ aktivizmu). Rada EÚ neskôr požadovala uplatnenie minimálne troch zo siedmich kritérií. Európsky parlament navrhoval úplné odstránenie kritérií (akýkoľvek náznak subordinácie by bol dostatočným znakom na uplatnenie domnienky)[2]. Od takéhoto vymedzenia piatich kritérií sa teda medzičasom upustilo, pričom v zmysle aktuálneho návrhu Smernice zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah, ak sa „zistia skutočnosti, ktoré naznačujú kontrolu a riadenie v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou platnými v členských štátoch a s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora“. Zjednodušene povedané – každý členský štát si sám určí podmienky, kedy sa jednotlivec bude považovať za pracovníka platformy (PW) a kedy „iba“ za osobu pracujúcu pre platformy (PPPW – tzn. kedy sa ne/domnienka uplatní).

V súčasnosti je na Slovensku problematika výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru riešená v § 1, ods. 2 Zákonníka práce, zakotvujúc celkovo päť normatívnych kritérií, ktorých (kumulatívne) naplnenie zakladá výkon závislej práce (vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce, výkon podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa a určenie pracovného času zamestnávateľom). Výkon závislej práce je možný len v pracovnom pomere (+ výnimky). Ak teda osoba spĺňa týchto päť podmienok, vykonáva závislú prácu a teda musí mať pracovnú zmluvu (zjednodušené). V terminológii Smernice by sme teda povedali, že „sa považuje za osobu v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch…“ Toto je ale aktuálna úprava v Zákonníku práce – ako uvedené zmení transpozícia Smernice, na to si musíme počkať.

Právna domnienka podľa Smernice (neskôr transponovaná do nášho právneho poriadku) sa bude uplatňovať vo všetkých príslušných správnych a súdnych konaniach, v ktorých ide o správne určenie postavenia v zamestnaní. Navrhovaná Smernica ďalej dáva možnosť členským štátom túto domnienku uplatniť aj v daňových a trestných konaniach či konaniach ohľadom sociálneho zabezpečenia (uvidíme, ako zareaguje slovenský zákonodarca).

Smernica takisto definuje aj rámec podporných opatrení, ktoré Slovenská republika bude musieť prijať – napr. vypracovať vhodné usmernenia a postupy pre digitálne pracovné platformy, jednotlivcov či sociálnych partnerov, inšpektoráty práce, zabezpečiť účinnú kontrolu (vrátane primeranej odbornej prípravy, technických znalostí…) a pod. Povinnosti vyplývajúce zo Smernice by teda nemali „upadnúť do zabudnutia“, ale budú aj reálne vymáhané.

Pokiaľ ide o zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred plánovaným dátumom účinnosti Smernice a ktoré stále k uvedenému dátumu trvajú, právna domnienka sa má uplatňovať len do budúcna, na obdobie začínajúce uvedeným dátumom (tzn. nie spätne).

Ako si možno predstaviť – ide o právnu „otočku“ (na Slovensku ako aj v iných členských štátoch) týkajúcu sa nazerania na (pracovnoprávny/obchodnoprávny) status jednotlivca – „zo dňa na deň“ (po transpozícii Smernice) digitálne pracovné platformy na Slovensku získajú desiatky až tisíce zamestnancov bez toho, aby ktorýkoľvek z nich podal na súde žalobu na určenie existencie pracovného pomeru, pričom platformy budú musieť na súde iniciatívne a aktívne preukazovať opak (viď ďalej).

VYVRÁTENIE PRÁVNEJ DOMNIENKY:

Smernica dáva možnosť digitálnej pracovnej platforme vyvrátiť diskutovanú právnu domnienku (tzn. tvrdiť a preukázať, že aj napriek splneniu právom stanovených kritérií v skutočnosti nejde o pracovníka platformy – PW). V takomto prípade je úlohou digitálnej pracovnej platformy, aby preukázala (či už na súde alebo pred inšpektorátom práce), že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom. Digitálne pracovné platformy majú úplný prehľad o všetkých skutkových prvkoch určujúcich právnu povahu vzťahu (tzn. ako funguje vzájomné prepojenie so zákazníkmi a pracovníkmi, ako je riadená činnosť pracovníkov, a pod.). Preto by v zmysle Smernice mali niesť dôkazné bremeno, ak tvrdia, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom.

ZÁVER:

Vzhľadom na povahu novej regulácie po jej prijatí budú spoločnosti spĺňajúce definíciu digitálnej pracovnej platformy musieť potenciálne prehodnotiť svoj business model a operatívu, vrátane existujúcej právnej dokumentácie a pripraviť sa na možnosť, že sa z „jedného dňa na druhý“ môžu stať zamestnávateľmi viacerých fyzických osôb.

Samozrejme, je potrebné mať na pamäti, že Smernica rieši iba prácu pre platformy. Vyššie diskutované zmeny by sa teda nemali dotknúť akejkoľvek spoločnosti vykonávajúcej svoju podnikateľskú činnosť v spolupráci so skutočnými živnostníkmi. Či sa ale slovenský zákonodarca nerozhodne pristúpiť k celkovej unifikácií otázky výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru (tzn. pokrývajúc akýchkoľvek „de facto“ zamestnancov, nie len platformových pracovníkov – PW) ešte nevieme. Vec budeme samozrejme sledovať.

Čo sa týka riešenia problematiky zastretých pracovných pomerov v samotnej Smernici – každý členský štát si určí vlastné podmienky posudzovania a teda šanca zjednotiť túto problematiku na celoeurópskej úrovni bola čiastočne premárnená (samozrejme, akékoľvek dramatické odlišnosti medzi členskými štátmi bude stále korigovať judikatúra Súdneho dvora EÚ). Globálne platformy sa teda budú musieť bližšie pozrieť na jednotlivé právne domnienky podľa právnych poriadkov jednotlivých členských štátov, čo samozrejme spôsobí vyššie náklady a administratívu.

Smernica nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, po čom budú mať členské štáty dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti Smernice na jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych poriadkov.

***

  1. júla 2024. Táto právna aktualizácia bola vypracovaná výlučne pre informačné účely a neobsahuje všetky komplexné informácie. Preto sa nedá považovať za právne poradenstvo. Pre ďalšie informácie alebo poradenstvo týkajúce sa navrhovanej Smernice sa neváhajte obrátiť na našich odborníkov:

 

  • Peter Fedor, advokát: peter.fedor@cechova.sk
  • Arnold Xavier Verhaege, koncipient: arnoldxavier.verhaege@cechova.sk

[1] dostupná na: https://www.europarl.europa.eu/RegData/seance_pleniere/textes_adoptes/definitif/2024/04-24/0330/P9_TA(2024)0330_SK.pdf

[2] Viď bližšie: https://www.euractiv.com/section/gig-economy/news/eu-policymakers-brace-for-clash-in-thorny-debate-over-platform-workers-status/